Rozhodovanie v permakultúrnom dizajne
Jedna z lekcií kurzu permakultúrneho dizajnu ponúka pohľad na optimálne riešenie životných problémov či problémov pri tvorbe permakultúrneho dizajnu. Ide o jednoduchý algoritmus, ktorého úprimným nasledovaním ušetríte veľa času pri rozmýšľaní o najefektívnejšom riešení problému. Okrem toho, že v permakultúre nič nie je problémom – všetko je len nedostatok fantázie a informácií, zoznam 5 bodov prináša aj tým menej skúseným dizajnérom opornú barlu pre rozhodovanie. Tento algoritmus pozostáva z nasledovných odporúčaní:
Pokiaľ riešite problém :
1. Nerobte nič, vyčkajte či sa nevyrieši sám.
2. Využite dostupné biologické zdroje na jeho riešenie,
3. Využite mechanické riešenie ak nezabrali biologické
4 . Pokiaľ sa stav nezlepšuje alebo potrebujete okamžité rýchle riešenie využite chemické zdroje
5. Ak je to otázka života a smrti môžete použiť aj nukleárne riešenia.
Niektorým z vás asi prešiel mráz po chrbte a pri posledných dvoch bodoch sa snáď aj prežehnali, no ukážem vám na príklade, že všetko má svoje opodstatnenie. Najjednoduchšie sa daný algoritmus aplikuje pri chorobe, ale dá sa aplikovať v podstate na čokoľvek – pestovanie, ošetrovanie rastlín proti škodcom, stavbu domu, výrobu elektriny a pod.
Ak cítite, že na vás niečo „lezie“, je niekedy dobré neurobiť vôbec nič, len si na pár hodín ľahnúť a zdriemnuť a choroba prejde sama – telo zabojuje. Pokiaľ sa však cítite horšie, stúpa vám teplota a niečo vás bolí, je vhodné siahnuť po dostupných biologických „zbraniach“ akými sú odvary, čajíky či obklady. Ak to nezaberá, je vhodné porozmýšľať o využití mechanických spôsobov liečby – vypotenie sa, plávanie (ak vás bolí chrbtica), masáž. Pokiaľ sa stav stále zhoršuje alebo potrebuje okamžité rýchle riešenie môžete (ale nemusíte) využiť chemické prostriedky na vyhubenie škodcov vo vašom tele – teda použiť chemické lieky. Pokiaľ vám ide o život a cítite, že vám môže ožarovanie pomôcť, je vhodné využiť aj 5. bod, ktorý je však úplne krajným riešení a NIKDY v živote ním nezačíname, na rozdiel od úradníkov riadiacich štát, ktorí ako prioritu výroby elektriny vidia len jadrovú energetiku. Podobne aj mnohí veľkopestovatelia začínajú svoj deň bodom č.4 a ženú sa hneď všetko postriekať chémiou.
Vy, ako správny permakultúrni dizajnéri, pristupujete k životu s bázňou a veríte, že Matka Príroda je múdra a vie čo robiť, keď sa objavia náznaky škodcov či chorôb v záhradke. Treba jej dať čas, aby mohla ukázať čo vie, pretože ona nepracuje našou ľudskou rýchlosťou (taký strom rastie 3 ľudské generácie). Mandelinkám sa dá čiastočne zabrániť výsadbou púpavy, chrenu či podobných rastlín medzi zemiaky. Takéto biologické riešenie aspoň obmedzí výskyt „škodcu“. Ak však času nie je a vy by ste zostali bez jedla, zatiaľ čo mandelinky by sa do sýtosti najedli, treba vziať rozum a hrnček s vodou do hrsti a Hor sa na mandelinky ručne! Nie vždy, najmä pri zdevastovanej pôde si však pomôže príroda sama a ani rastlinné výluhy jej nepomôžu ani zber ručne, ale treba efektívnu a rýchlu injekciu v podobe jednorázového postreku. Tu sa však, najmä pri boji so škodcami môžete dostať do bludného kruhu. Jednoducho, pri PK dizajne treba veci riešiť efektívne ale s mierou. Permakultúrna etika nikoho neobmedzuje pri využívaní chemických prostriedkov, no kladie dôraz na to, že tieto nie sú na prvom mieste a sú skôr len záchranným kolesom, keď už niet inej pomoci. Na druhej strane, ak sa vám stane nepríjemnosť s chorobou na rastlinkách v jednom roku a neriešite to, len sledujete priebeh choroby, v ďalšom už hľadáte riešenie v podobe biologického lieku proti tejto chorobe, pričom ste svojím ničnerobením neoslabili imunitný systém záhradky (napr. chemickým postrekom), takže na ďalší rok sa už aj záhradka postará o to, aby dosiahla vyššiu harmóniu sama so sebou a teda bola odolnejšia proti chorobám. Toto sa dá skutočne dosiahnuť vyváženým dizajnom, ktorý zabezpečuje diverzitu a dynamickú rovnováhu celého systémua z roku na rok silnie. Aj nosná téma tohto čísla, bezorebné pestovanie, nesie v sebe tento odkaz. Je to zmes nerobenia nič, využitia biologických zdrojov a čiastočne aj mechanickej práce, ktorá však nie je základom pestovania obilia ako pri klasickej metóde „Poorať a posiať“. Pri správnom postupe permakultúrny dizajnér nikdy nepotrebuje využiť celý algoritmus, postačia len prvé tri body.