Mulčovanie – nastieľanie pôdy

Starostlivosť o prírodnú záhradu vychádza z pozorovania prírody a pochopenia základných chodov prírodných ekosystémov. Jednou z najmenej radostných činností v záhradke je okopávanie, polievanie a vyplievanie buriny. Mnohí ľudia sa rozhodnú radšej nemať záhradku, lebo sa nazdávajú, že na všetky tie úkony nemajú čas. Filozofia prírodných záhrad však prináša jednoduché, ale za to efektívne riešenia, ako pretaviť nepríjemnú monotónnu manuálnu prácu do tvorivého procesu zdokonaľovania samočinnosti záhrady. Jedným z týchto jednoduchých riešení je nastieľanie pôdy, tzv. mulčovanie.

Skúste sa počas prechádzky v prírode sústrediť na miesta, kde zostáva pôda holá, odkrytá. Bude ich veľmi málo, zväčša to budú strže, rúbaniská, zosuvy alebo veľmi neúrodné plochy. Príroda veľmi nerada zostáva „holá“. Vždy, keď sa vytvoria takéto miesta, rýchlo sa ich snaží obsadiť pionierskymi rastlinami a ochrániť tak pôdu pred eróziou. Nenájdete tam však margarétky, zvončeky alebo nádherný javor. Na takto odkrytej pôde vždy prvotne vyklíčia veľmi silné, odolné rastliny. Presne tie, ktoré mi nazývame burinami. Sú to rastliny geneticky nastavené na prežitie za všetkých okolností, ktoré svojou prítomnosťou podporia prerod nahej pôdy na lúku alebo iný biotop.  Príroda nerozlišuje, za akých okolností pôda ostala „holá“, má v sebe len pud toto miesto rýchlo pokryť. Preto aj v našich záhradkách, kde sa snažíme udržať úhľadne čisté medzipriestory a každoročne na jeseň poctivo odstránime celý porast zo zeleninovej záhradky, príroda má snahu túto plochu rýchlo pokryť a vnáša nám, akoby na truc, do záhradky nevítaných pomocníkov – pýr, žihľavu, pupenec, púpavu a pod. V skutočnosti len plní svoju povinnosť ochrániť pôdu pred deštrukciou. Pokiaľ pochopíme tento prirodzený proces, môžeme ho začať ovplyvňovať tak, aby sme sa postupne zbavili nevítaných rastlín, okopávania a z veľkej miery aj zalievania. Tento proces sa nazýva nastieľanie alebo aj mulčovanie.

Výhody a nevýhody mulčovania:

+ ochrana pôdy pred vodnou aj veternou eróziou

+ spomalenie vyparovania vody z pôdy – netreba tak často zalievať

+ ochrana pôdy pred vytvorením pôdneho prísušku, ktorý zabraňuje prúdeniu vzduchu a vody v pôde – netreba okopávať

+ ochrana pred rastom neželaných rastlín v medzipriestoroch výsadby – výrazné zníženie rastu burín

+ hnojenie pôdy, podpora rozmnožovania dážďoviek, ktoré prevzdušňujú pôdu a upravujú pH pôdy

+ esteticky pôsobiace záhony

+ využitie odpadového biomateriálu namiesto kompostovania či odvážania z pozemku, napr. sena z kosenia trávnikov, drevnej štiepky z orezávky stromov

+ vynikajúce pre rýchle a dobré uchytenie priesad zelenín

Mulč odstránime resp. nepoužijeme:

– pri premokrení pozemku, či výraznejších zrážkach môže spôsobovať zahnívanie rastlín

– tesne v okolí knienika mladých stromčekov – môže spôsobiť zahnívanie krčku alebo rašenie podpníka

– pri miestach náchylných na výskyt slizniakov

– pri výseve semiačok – jemne nastieľame len medzipriestory medzi riadkami

Základné zásady mulčovania:

– podkladový materiál pod mulč pre zvýšenie funkčnosti, najmä proti prerastaniu buriny – netkaná textília, papierové kartóny bez spiniek a lepiacej pásky, látky z prírodného vlákna

– na mulčovanie používame prednostne prírodný materiál hrubšej štruktúry – kôra, slama, seno, lístie, hobliny, štrk. Piliny, podobne ako aj práve pokosená mokrá tráva môžu spôsobiť vo väčšej ako 3 cm vrstve vytvorenie nepriedušnej škrupiny, pod ktorou začne pôda plesnivieť.

– uprednostňujeme mulčovací materiál, ktorý so sebou nenesie zvýšené riziká – seno môže obsahovať semená trvalých burín, preto uprednostňujeme seno z trávnikov nie lúky. Piliny a hobliny nesmú byť z dreva, ktoré bolo chemicky ošetrované. Lístie nepoužívame, ak bolo napadnuté škodcami alebo hubovými ochoreniami. Lístie niektorých drevín, napr. orecha, gaštana, alebo agáta, je nevhodné pre iné rastliny. Kôru ako mulčovací materiál používame výhradne v okrasnej záhradke, najmä pod kyslomilné dreviny a trvalky, nepatrí do zeleninovej záhradky.

– na mulčovanie štrkom alebo kamennou múčkou je najvhodnejší dolomitický vápenec – vhodné pre špeciálne suchomilné bylinkové záhony

– mulč zostáva na pôde počas celého roka. Podľa potreby ho priebežne dopĺňame. Neodstraňujeme ho ani v lete, ani v zime. Na jar, keď zmizne trvalo sneh, od marca do mája, kým nezačnú prvé horúčavy, ho na čas z pôdy odstránime, aby sa pôda dostatočne prehriala, inak je mulč silný izolátor a tak by pôda ostala po zime veľmi dlho chladná a tým spomalila rast rastlín. Potom plochu opäť nastelieme.

Typy mulčovania:

Mulčovanie stromov

Ide o tzv. bodové mulčovanie, kde nastieľanie len plochu cca. do priemeru 1 m od stromčeka. Plochu najskôr môžeme vyhnojiť kompostom alebo vyzretým hnojom, na plochu rozložíme netkanú textíliu alebo papierové kartóny proti prerastaniu buriny, okolo kmienika naukladáme kamene alebo iný nerozložiteľný hrubý materiál a pri kryjeme mulčovacím materiálom. Stromček tak nie je nutné okopávať a zbavovať trávy alebo burín. Tiež tým zabránime poškodeniu stromčeka pri kosení vyžínačmi, zabezpečíme mu dostatočný trvalý prísun vlahy. Ako biologickú ochranu môžeme do mulču vysadiť aromatické a ochranné byliny ako sú levanduľa, palina, mäta, kapucínka, nechtík. Je nutné kolíkom alebo nožom prepichnúť mulč až na úroveň pôdy a rastliny osadiť priamo do pôdy.

Mulčovanie trvalých záhonov

Trvalé záhony sú záhony, kde prevažnú časť porastu tvoria trvalky a dreviny, teda rastliny, ktoré zostávajú na svojom stanovišti niekoľko rokov. Tu je už bežným javom mulčovanie kôrou. Je dôležité si však uvedomiť, že kôra, najmä z ihličnanov, výrazne okysľuje pôdu, čo nie je vhodný proces pre všetky trvalky.  Tento typ mulču je najvhodnejší pre ihličnany, rododendrony, vresoviská, čučoriedky a ostatné kyslomilné rastliny. Našťastie aj mnohé ďalšie okrasné druhy ho znášajú a vďaka svojej vysoko estetickej hodnote je ho možné v podstate využiť v častiach, kde sa nachádzajú trvalé porasty, teda nie v zeleninovej záhradke.  Na druhej strane je dobré si uvedomiť, že dominantou záhrady nemá byť samotný mulč, ale rastliny, preto v prírodných záhradách len veľmi zriedkavo až vôbec nepoužívame farebné variácie kôry. Vhodným mulčom k ovocným krom či jahodám je slama, prípadne seno. Najlepšie je plochu záhonov založiť tak, že plochu prikryjeme netkanou textíliou, starými látkami z prírodného vlákna alebo kartónmi a následne osadíme rastlinami. Pri výsadbe môžeme do jamky v zemi pridať vyzretý kompost alebo hnoj. Pokiaľ je už plocha založená, je nutné klásť podkladový materiál s ohľadom na výsadby, okolo jednotlivých rastlín. Prikryjeme mulčovacím materiálom v hrúbke od 5 – 15 cm podľa toho, ako rýchlo sa daný mulč uľahýna a rozkladá (štiepka a kôra sa rozkladajú pomaly preto stačí menej, seno a slama rýchlo, preto dávame vyššiu vrstvu, aby sme nemuseli proces veľmi často opakovať).

Mulčovanie zeleninových záhonov

Na mulčovanie zeleniny používame prednostne slamu, prípadne seno a lístie. Kôra, hobliny a štiepka nie sú vhodné. Zeleninový záhon na jar zbavíme burín, pozberových zvyškov a prevzdušním kultivátorom, rýľovacími vidlami alebo inou prírode blízkou technológiou. Pri sejbe semiačok môžeme ako mulč využiť jemnú vrstvu pilín, ktoré pôdu chránia aj naznačujú už osiate plochy. Pri výsadbe semiačok do hniezd, napr. fazule či tekvice, môžeme plochu v okolí priamo nahrubo namulčovať. Pri výsadbe priesad je vhodnejšie najprv plochu nastlať senom či slamou a následne mulč v miestach výsadby odhrnúť a priesadu zasadiť do zeme s pridaním hrste prírodného hnojiva, pokiaľ ide o rastlinu I. trate, ktorá vyžaduje priame hnojenie. Dokonca môžeme namulčovať veľmi jemnou vrstvou do 0,5 cm aj samotné priesady, čím ich chránime proti úpalu a pomôžeme im rýchlejšie sa po výsadbe adaptovať na nové podmienky. Mnohé zeleniny, najmä tie ktoré sú náchylné na výkyvy vlahy ako sú rajčiny, uhorky, dyne, karfiol a pod., pri mulčovaní výrazne lepšie prosperujú vďaka vyváženému prísunu vlahy aj počas veľmi suchého obdobia, kedy stačí vlahu dodávať k rastlinám len bodovo.

Špecifickým druhom mulčovania zeleniny je pestovanie v mulči. Tento spôsob sa osvedčil najmä pri pestovaní zemiakov či topinamburov. Ide o systém, kde na voľnú pôdu napr. aj na lúku, ktorú môžeme pred tým jemne vyhnojiť prípadne aj pokryť kartónmi, naukladáme v rozostupoch sadenice a zakryjeme veľmi výraznou 30 – 40 cm vrstvou mulču. Sadenice sú schopné, na rozdiel od buriny túto hrubú vrstvu preraziť a rásť ďalej. Keď vrstva mulču klesne, opäť ju počas sezóny doplníme na pôvodnú hrúbku. Neokopávame ani neohŕňame. Na jeseň mulč odstránime a hľuzy jednoducho vyzbierame zo zeme. Ako vedľajší produkt nám vznikne odburinená plocha vhodná pre založenie iných typov záhonov.

Živý mulč

Pre tých, ktorým sa ešte aj tento prístup zdá náročný, existuje veľmi jednoduché riešenie spočívajúce vo využití nevýhod pozemku vo svoj prospech.  Často totiž môžeme trpieť nedostatkom mulčovacieho materiálu, najmä počas sezóny, kým ešte nie je po žatve alebo ešte neopadalo lístie. Vtedy používame na mulčovanie samotné nepotrebné časti rastlín, odumreté rastliny, buriny prípadne pestujeme rastliny, ktoré nám budú slúžiť prioritne ako mulč. Veľmi dobré je tento prístup aplikovať v zeleninovej záhradke, kde predsa len vznikajú v medziriadkoch hluché priestory alebo pôda aj v sezóne ostane neprikrytá, pretože plodinu sme už zozbierali a medziplodina sa  ešte nezapojila. Výhodou je, že tieto voľne položené zvyšky rastlín lákajú dážďovky, ktoré prispievajú k prevzdušňovaniu pôdy. Na pohľad tento spôsob nevyzerá možno úhľadne, ale výsledok môže byť ohromujúci. Veľakrát sa už potvrdilo, že keď ľudia nestíhali záhradu vyplieť, úroda neutrpela, práve naopak prosperovala aj v najväčších horúčavách, keď mnohí z nás odchádzajú na dovolenky a o záhradu sa nemá kto postarať.

Vhodné úžitkové rastliny pre živý mulč: nepotrebné časti zelenín (vňate, listy ale nie napadnuté chorobami), šalát, loboda záhradná, kostihoj , špenát, rastliny využívané na „zelené hnojenie“ (facélia, horčica apod.), nechtík, kapucínka