Permakultúrny dizajn v prírodnej záhrade
Pojem „prírodná záhrada“ nie je identický s pojmom „permakultúrny pozemok“. Prírodná záhrada je architektonický štýl, kde sa snažíme štylizovať prirodzené porasty do jednotného konceptu záhrady tak, aby záhrada vyzerala z časti ako prirodzený ekosystém, prípadne aby na základe biologickej ochrany proti škodcom bola schopná fungovať bez chemických zásahov človeka. Teda ide skôr o vizuálne stvárnenie záhrady na obraz voľnej krajiny využívaním kvetinovej lúky, nestrihaných živých plotov, voľný rabat kvetín a pod. než o holistický pohľad na hospodárenie so zámerom trvalej udržateľnosti, sebestačnosti a uplatňovania etiky permakultúry. Napriek tomu sú princípy permakultúrneho dizajnu a jeho jednotlivé prvky veľmi dobre aplikovateľné práve v prírodných záhradách.
V dnešnej dobe sa prírodné záhrady dostávajú do popredia aj pre nižšie nároky na údržbu v porovnaní s konvenčnými štýlmi zameranými na rozsiahle trávnaté porasty, vysoko udržiavané záhony letničiek, strihané živé ploty a bazény na kúpanie. Pri dosahovaní tohto cieľa sa veľmi dobre dajú využiť práve princípy permakultúrneho dizajnu, ktorých snahou je za minimálnych vkladov energií dosiahnuť maximálny úžitok z priestoru. To platí aj pre energu času venovanú údržbe záhrady. Teda aj pokiaľ nie je vaším cieľom vlastniť permakultúrny pozemok, môžu vám princípy dizajnu pomôcť navrhnúť prirodzene krásne vyzerajúcu i pomerne samostatne fungujúcu záhradu.
Prvým predpokladom je dôsledné odpozorovanie podmienok záhrady: poveternostných, pôdnych, hydrologických a funkčných. Toto pravidlo platí pre navrhovanie akýchkoľvek záhrad, verejných zón, voľnej krajiny. Veľmi dobrou pomôckou je využitie sektorovej analýzy, ktorá nám veľa napovie o možnostiach výsadieb v jednotlivých častiach pozemku podľa jeho prirodzeného oslnenia, úhrnu zrážok, odvodnenia , prúdenia vzduchu, ohrozenia mrazom, prachom či hlukom atd. Z týchto údajov vychádzame pri výbere rastlín a drevín tak, aby sa na jednotlivých stanovištiach vyskytovali také rastliny, ktoré dané podmienky znášajú ako prirodzené.
Pri návrhu prírodnej záhrady uľahčuje jej rozčlenenie využitie princípu zónovania, kde v okolí obytnej budovy umiestňujeme na údržbu najnáročnejšie prvky a smerom k odľahlejším kútom záhrady členíme pozemok na časti s nižším stupňom údržby, porasty sa zvyčajne rozvoľňujú. Tak napr. v okolí domu môžeme využiť strihané živé ploty alebo záhony zmiešaných kultúr náročných byliniek, kvetín a zelenín, v odľahlejších častiach necháme porasty plota bez strihania, záhony už nie sú presne definované, rastliny nechávame splanieť a voľne sa rozrastať po záhrade. Výhodné je to najmä pre trávniky a kvetinové lúky, kde v okolí domu vytvoríme len menší pravidelne udržiavaný trávnik na hry detí či iné aktivity, ďalej už trávnik zmeníme na trávnatú lúku, ktorá prináša radosť z vôní, kvetín a nenáročnosti, pretože je dostatočné ju kosiť min. 2 razy ročne.
Veľmi nákladným prvkom dnešných záhrad sa stávajú bazény na kúpanie, ktoré okrem vysokých obstarávacích nákladov charakterizuje neustále využívanie energie na ich čistenie, častou neekologickou chemickou cestou. V prírodných záhradách využívame princípy prirodzeného fungovania ekosystémov, tzv. všetko záhradníči, a namiesto bazéna umiestňuje do záhrad multifunkčné kúpacie jazerá, ktoré majú samočistiacu schopnosť, sú esteticky príťažlivé a výrazným spôsobom zabezpečujú biolog. ochranu rastlín na pozemku.
Pre prírodné záhrady je charakteristické využitie prírodných stavebných materiálov, najmä dreva a kameňa. V tomto zmysle môžeme permakultúrne princípy využiť pre precíznejší prístup k výberu materiálu a zamerať sa na pôvodne využívané prípadne miestne zdroje materiálu prednostne. Podobné je to i pre výber druhov rastlín, kde do prírodných záhrad, najmä okrajových partií volíme druhy domáce, zdomácnené, rozhodne len okrajovo využívame pestrofarebné a strihanolisté kultivary. Ich výhodou je, že nie sú natoľko prešľachtené a preto nie sú tak výrazne napádané škodcami a chorobami, čo sa opäť prejavuje pri údržbe záhrady. Tiež len v obmedzenom množstve pracujeme s ihličnatými druhmi drevín, na rozdiel od dnešných „trendových“ záhrad, kde už nenájdeme pomaly nič iné len skalničkové zákrpky ihličnanov vo farebnom prevedení.
Pri navrhovaní záhonov, okrajov jednotlivých štruktúr a trasovaní vhodne využívame princíp prírodných vzorov a okrajov, kde sa snažíme uplatniť rôzne tvarové variácie vypozorované z prírody, krivky, špirály, lúče a iné. Tým súčasne prispievame k maximalizovaniu okrajového efektu medzi štruktúrami, ktorý je najbohatším zdrojom rozmanitosti, čo sa opäť premieta do ochrany rastlín ale i biodiverzity navrhnutej záhrady.
Takto by sme mohli prejsť v podstate celým arzenálom odporúčaní pre tvorbu permakultúrnych pozemkov (ktoré nájdete v publikáciách o permakultúre) a nájsť im uplatnenie aj pri návrhu „obyčajných“ záhrad tak, aby sa stali menej náročnými na údržbu, prinášali viac rozmanitosti či už druhovej alebo aj funkčnej, lepšie zapadali do rázu krajiny a konkrétneho miesta, vyžadovali nižšie vstupy energií a výraznejšie podporovali využívanie obnoviteľných zdrojov. Aj bežné záhrady by už neboli len mŕtvou kulisou zelene ale stali sa jedlou oázou radosti, ktorá oblaží dušu po návrate z ubehaného sveta za plotom.