O zdravej záhrade
Záhrada je priestor, ktorý spája umelo vytvorený svet človeka s prírodou. Je to svet, kde sa prelína ľudská tvorivosť so živlami prírody. Záhrada spolu s domom tvorí náš domov. Vstúpte do sveta prírodných záhrad, ktoré sú viac než len kulisou, na ktorú sa pozeráte z terasy vášho domu.
Záhrada je priestor, ktorý spája umelo vytvorený svet človeka s prírodou. Je to svet, kde sa prelína ľudská tvorivosť so živlami prírody. Záhrada spolu s domom tvorí náš domov. Vstúpte do sveta prírodných záhrad, ktoré sú viac než len kulisou, na ktorú sa pozeráte z terasy vášho domu. Vstúpte do sveta permakultúry a naučte sa ako vytvoriť zdravý a fungujúci priestor vašich domov aj verejných priestorov
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo túžite mať záhradu, čo od nej očakávate vy či ostatní, ktorí ju s vami zdieľajú. Ak by mala mať záhrada len estetickú funkciu, postačovala by tapeta krajiny na murovanom plote. Záhrada však prináša oveľa viac, pokiaľ je dômyselne naplánovaná a dobre zrealizovaná. Záhrada je, podobne ako dom, obytným priestorom, kde chceme naplniť svoje predstavy o využití času: na posedenie, hry, oddych, pestovanie, objavovanie, jedenie a iné. Ak sa nemá stať len fádnym obrazom a nútenou opakovanou nudnou prácou, je dobré venovať dostatok času jej dômyselnému navrhnutiu tak, aby objem energie do nej vložený bol čo najnižší, zároveň nám všetkým však prinášala naplnenie, ktoré od nej očakávame. Pre tento cieľ je vhodné použiť navrhovanie priestoru pomocou permakultúrneho dizajnu a permakultúry.
Permakultúrny dizajn je spôsob navrhovania, plánovania a manažmentu záhrady, resp. pozemkov tak, aby výsledný priestor bol nielen estetický, ale zároveň využíval čo najčistejšie ekologické postupy ošetrovania záhrady a súčasne šetril čas, ktorý musíte venovať údržbe i financie na založenie a chod záhrady. Pri tom však naplnil predstavy ľudí o čase, ktorý chcú v záhrade stráviť, plne využil možnosti a danosti miesta, naplnil čo najprirodzenejším spôsobom potreby rastlín i zvierat tu žijúcich.
Permakultúra je pomenovaním pre:
1. Permanentné (trvalé) výsadby. V prírodných záhradách tvoria podstatnú časť zelene trvalky (kvetiny, ktoré zostávajú na danom mieste niekoľko rokov), kry a stromy. Týmto znižujeme potrebu nevyhnutnej práce, pretože výsadbu založíme, nemusíme ju obnovovať, len ošetrovať. V prírodných záhradách prednostne používame druhy, ktoré majú aj iné užitočné funkcie: sú jedlé pre človeka alebo živočíchy, ktoré chceme na pozemku mať (včely, motýle, vtáky, sliepky, pes atd.), majú ochrannú funkciu pre iné druhy rastlín, čím znižujeme potrebu postrekov alebo mechanického ošetrovania plodín. Záhrada je pestrá, čo do farebnosti, zmien počas roka i druhového zloženia.
2. Navrhovanie pozemku, kde maximálne využijeme jeho danosti a miestny potenciál (svahovitosť, dostatok prírodného stavebného materiálu, oslnenie, hospodárenie s vodou, vlastnosti pôdy a pod). aby sme tým znížili nevyhnutnosť údržby a maximalizovali úžitok z priestoru. Často využívame tzv. chyby pozemku (napr. zamokrenie nejakej časti) vo svoj prospech a zameníme problém za výhodu (napr. v danom mieste môže vzniknúť prirodzené jazierko). Týmto spôsobom postupne vzniká prírodná záhrada, ktorá nemusí nevyhnutne svojím stvárnením pôsobiť ako príroda vo voľnej krajine, ale je z veľkej miery nastavená na samoreguláciu a teda odpadá veľká časť práce spojená s okopávaním, zalievaním, postrekmi, kosením, oraním či dokonca kŕmením zvierat.
3. Trvalo udržateľné využívanie krajiny, kde čerpáme zdroje len do tej miery, aby sa stihli obnovovať, využívame čo najviac princípy ekologického hospodárenia a navrhovania stavieb, šetríme vodné zdroje, zúrodňujeme pôdu prirodzenými metódami, zabraňujeme jej degradácii eróziou, navrhujeme krajinu s ohľadom na možné katastrofy (povodne, požiare, nedostatok vody, zlyhanie energetických systémov), zachovávame kultúrne i prírodné bohatstvo.
Prvým a najdôležitejším bodom permakultúrneho navrhovania záhrady je teda POZOROVANIE. Dôsledné odpozorovanie výhod a nevýhod pozemku, aby sme pre jednotlivé štruktúry a rastliny boli schopní nájsť čo najprirodzenejšie umiestnenie a zároveň čo najlogickejšie, najefektívnejšie z hľadiska údržby. Keďže žijeme v miernom pásme, kde sa striedajú štyri ročné obdobia, nemôžeme sa úplne spoľahnúť na odsledovanie pozemku len v jednom období. Ak je pozemok na jar premočený, aj tak môže byť v lete úplne suchý. Ak v lete pôsobí tieň ihličnanov príjemne chladivo, v zime nám nedostatok oslnenia môže spôsobovať hubové ochorenia rastlín, premokrenie a depresívnu náladu.
Čo sa snažíme vypozorovať:
– oslnenie, expozíciu pozemku – kedy vychádza/zapadá slnko a v akom mieste v lete a zime (bude to dosť veľký rozdiel. Vďaka tomu vieme správne umiestniť tie najteplomilnejšie rastliny na správne miesta, správne umiestniť skleník alebo zimnú záhradu). Celková orientácia pozemku voči svetovým stranám a umiestnenie stavieb v ňom (sledujeme zatienenie záhrady budovami, aj zatienenie budov stromami a pod.)
– prúdenie vzduchu, vietor – odkiaľ najčastejšie/najsilnejšie/najchladnejšie fúka, odkiaľ prináša prípadné pachy alebo prach. Prúdenie má vplyv aj na dozrievanie plodov (aj v teplej oblasti s tým môžete mať problém, ak máte na pozemku neustály prievan). Prípadný nedostatok prúdenia má za následok zlé vetranie pozemku, zlú klímu, prehrievanie
– vodné pomery – aké zdroje vody máme na pozemku (potok, studňa, vodovod, dažďová voda, prameň, jazerá, močariny, podmáčanie), alebo opačný extrém, že nevieme nájsť žiaden adekvátny zdroj vody. Dôležité je vedieť i množstvo vody z daného zdrja, napr. údaje o úhrne zrážok v danej oblasti. Voda je pre správny chod záhrady kľúčovým faktorom.
– zloženie pôdy – ťažká pôda (lepivá za mokra, s veľkými prasklinami počas sucha), ľahká (voda rýchlo vsiakne, pôda je aj za mokra sypká), stredne ťažká (za mokra drží pokope, pri oschnutí sa drobí na malé guličky – ideálna). Tiež jej farebnosť, ph namerané laknusovým papierikom, či rastliny voľne rastúce naznačujú, o akú pôdu ide.
– prírodné a iné zdroje materiálu – kamene, drevo, piesok, štrk, tehly, staré nevyužívané veci, hlina, slama, lístie, hnoj, kompost, staré kvalitné stromy. Všetko, čo nám v záhrade pomôže pri jej údržbe a nemusíme to kúpiť, je určitým objemom ušetrených prostriedkov, ktoré môžeme investovať do iných prvkov. Tiež pri využívaní týchto materiálov s ohľadom na miestnu architektúru môžeme záhradu vhodne zasadiť do prostredia.
– potenciálne ohrozenie – povodeň, požiar, silný vietor, frekventovaná komunikácia, prach, zápach, hluk, mráz, snehová pokrývka, ktorá v danom mieste zostáva príliš dlho, nestabilný terén, ale i nepríjemný sused, ľudia či zvieratá zvyknuté prechádzať cez pozemok a pod.
– pôvodné využívanie pozemku, miestne zvláštnosti, štýl domu
Zdá sa vám to priveľa? V skutočnosti len postačuje, aby ste pri pobyte v záhrade uvedomelo vnímali, čo sa tam deje a porozprávali sa o histórii a možnostiach zdrojov s tamojšími obyvateľmi. Je vhodné si tieto údaje zaznamenať a pri plánovaní ich mať po ruke, napr. do mapky pozemku si zakresliť potenciálne vodné zdroje, prúdenie vetra či miesta, kde svieti slnko stále alebo nesvieti vôbec. Vhodné je tieto informácie doplniť o meteorologické údaje (priemerná teplota, počas slnečných dní či úhrn zrážok). Takto zohľadníte všetky dôležité vstupy, ktoré majú vplyv na rast rastlín a nutnosť ich ošetrovania. Na základe týchto informácií si môžete sami nakresliť budúci plán záhrady a tak systematicky postupovať pri realizácii záhrady, čím sa vyhnete zbytočnému preplneniu priestoru nevyužívanými štruktúrami alebo až nudne strohej záhrade, ktorá vám neprináša naplnenie. Vyhnete sa tým najčastejším chybám, ku ktorým rozhodne patrí vysádzanie stromov pred samotným oboznámením sa s pozemkom. Snaha zazeleniť záhradu čo najrýchlejšie môže totiž znamenať nielen výber nevhodných druhov pre váš pozemok, ale i nevhodné miesto, ktoré môže byť ohrozením majetku, ľudí alebo priniesť problémy pri prestavbe domu či znížení oslnenia pozemku. Aj nevhodne rýchlo zvolené odstránenie pôvodných drevín môže spôsobiť nemalé škody. Veď ak odstránite hoc prestarnutú starú jabloň z dvora, najbližšieho takého príjemného chladivého tieňa a šumu lístia sa dočkáte až o 10- 20 rokov.
Pri permakultúrnom dizajne v podstate platí: Trikrát meraj a raz konaj.