Deti v záhrade
Aj keď svoje deti milujeme najviac na svete a chceme pre ne len to najlepšie, často práve pri tvorbe záhrady na ne zabúdame a pri jej navrhovaní skôr hľadíme na dizajn záhrady cez oči estetiky ako priestoru pre život, priestoru, ktorý rozširuje miesto pre aktívne vyžitie našich detí. Deti potrebujú zážitky, pohyb, pozitívnu stimuláciu, obzvlášť v dnešnej dobe, keď sa skôr strenú s počítačom ako so živým zvieraťom. Záhrada, ak máme deti, by mala mať rozmer nielen estetického doplnku k nášmu domu, ale prinášať aktívne stimuly a radosť s pobytu v nej.
Záhrada, tvorená pre rodinu s deťmi má svoje špecifiká. Deti nám totiž odrastajú, ich užívateľské potreby sa v čase rýchlo menia. Preto aj jednotlivé prvky určené pre detské hry sa menia. Ak máte dieťa do 3 – 4 rokov, budete skôr chcieť, aby ste mali prehľad o tom, čo dieťa v záhrade robí. Na druhej strane malé deti nepotrebujú taký veľký priestor pre hry, postačuje im malé pieskovisko, šmýkačka a prípadne hojdačka.
Je vhodné, ak sú tieto prvky voľne stojace a dajú sa po odrastení dieťaťa jednoducho odstrániť. Pri pieskovisku je dôležité vytvoriť aj kryt proti zvieratám (najmä mačkám) ale s tým, aby do piesku mohol padať dážď a tak zostával vlhký. Pre jedno až dve malé deti postačuje pieskovisko do 1 – 1,5 m2.
Pri šmýkačkách je vynikajúce, ak máme záhradu vo svahu a využije na šmýkaciu plochu priamo svah. Deti, na rozdiel od nás dospelých, zbožňujú behať a škriabať sa do svahu. Ak máme záhradu v rovine, niekedy stojí za to vytvoriť umelé terénne úpravy, ktoré záhradu opticky rozčlenia a súčasne nám umožnia jedinečné riešenia práve pre hry detí.
Veľmi obľúbenou aj u dospelých sú hojdačky. Máme možnosť si kúpiť rôznorodé variácie hojdačiek pre deti, lavicových hojdačiek. Vytvoriť si vlastnú nie je však až tak náročné. Nutné je zachovať minimálne bezpečnostné hodnoty, to jest:
– odstup hojdacej plochy od okraja hojdacej konštrukcie min. 50 cm. Tiež nezabúdajte na priestor pre hojdanie tak, ste mali pred a za hojdačky aspoň 2 m voľný priestor s vhodnou dopadovou plochou, minimálne trávnikom alebo pieskom, prípadne štiepkou či mulčovacou kôrou.
Pre deti sú však zaujímavé aj iné prvky, ktoré šikovný otecko dokáže zostrojiť aj sám. Sú to najmä rôzne typy domčekov, či už umiestnených na zemi, alebo v korunách stromov. Domčeky na strome, alebo posedy, deti milujú. Z hľadiska bezpečnosti je dôležité vybrať vhodný, zdravý strom, prípadne fixovať konštrukciu do zeme, nie o strom ako taký. Obľúbenými sú v dnešnej dobe aj rôzne jednoduché lezecké steny, ktoré môžu mať nainštalované chyty, alebo len jednoduché otvory pre šplhanie. Dôležité je, aby otvory boli primerané a detská nožička sa v nich nezasekla.
Veľmi zábavné sú aj rôzne lanové dráhy, konštrukcie s prieliezkami. Tu sú dopadové plochy veľmi dôležité. Na výrobu nepotrebujete žiadne zložité prvky, postačí stavebné drevo (guľatina), skrutky a vhodné pevné laná, prípadne použité pneumatiky alebo reťaze. Je nutné si pamätať, že pri svojpomocnom zhotovovaní detského ihriska preberáte zodpovednosť za bezpečnosť. Je vhodné si naštudovať správne parametre pre minimálne vzdialenosti a výšky. V konečnom dôsledku, mnohí z nás sa celé detstvo prehrali na stromoch a v húštinách, na ktoré nikto žiadne certifikáty nikdy nevystavil.
Pre tvorbu ihrísk je najvhodnejším stavebných materiálom drevo, obzvlášť agátové, ktoré nie je nutné ani chemicky ošetrovať. Drevo je teplý a pomerne mäkký materiál pre nárazy. Na rozdiel od ihrísk, na ktoré sme boli zvyknutí – teda na studené kovové konštrukcie, ktoré za vlhka boli šmykľavé a za mrazu ste sa mohli aj nepríjemne prilepiť.
Pri spomienkach na detstvo: podľa knihy The Pattern Langugae (Reč vzorov) od renomovaného architekta Christophera Alexandra, je najlepším detským ihriskom len kopa stavebného odpadu, z ktorého si dieťa samo vybuduje čo chce, môže si stavať samo domčeky, bunkre. Je vhodné tento materiál odkontrolovať, aby neobsahoval nebezpečné prvky, ako napr. trčiace klince, rozbité sklo. Je to aj spôsob, ako si nájsť cestu k svojim deťom – pomáhať im pri budovaní ich vlastného sveta. Medzi vhodné materiál pre tento typ hracích prvkov patria drevené palety, dosky, pneumatiky, laná, nevyužívané riady pre kuchyňu, starý nepotrebný nábytok (napr. stoličky, hokerlíky), kúsky starých krytín a pod. Pre dieťa je oveľa lepšie, ak jeho „hračka“ nemá priamy význam, ale môže ju meniť podľa nálady a chuti na hru. Raz to môže byť úkryt pred vojakmi, inokedy domček s kuchyňou alebo trieda v škole. Takéto hračky majú najdlhšiu trvanlivosť a najviac deti bavia, obzvlášť ak si danú vec zostroja sami.
Záhrada pre deti nie sú len rôzne hracie prvky. Deťom ku hre stačí aj nájdený konár, pár šišiek a kvietkov. Čo je oveľa dôležitejšie ako kopec preliezačiek je vytvoriť bezpečný a motivujúci priestor, kde sa dá stále niečo objavovať. Z pohľadu dospelých je pre deti úžasný pocit môcť sa hrať na krásnom jemnom trávniku. To je len čiastočná pravda. Najmä dievčatá si radi rozložia na deke bábiky a užívajú si slniečko. Čistá trávnatá plocha im ale veľa nehovorí a sú šťastné, ak v tráve nájdu sedmikrásku alebo štvorlístok. Trávnatá plocha v záhrade je teda dôležitá pre hry. Je ale nutné si uvedomiť, že krásny trávnik bez burín je postavený na umelých hnojivách a herbicídoch, čo je veľmi nevhodné ak chceme, aby ho deti používali pre hry. Preto, ak chcete bezpečný trávnik pre deti, radšej oželte tých pár milých púpav a dôsledne si vyberajte hnojivá a ochranu rastlín.
Z hľadiska bezpečnosti a radosti zo záhrady je dobré, ak deti nie sú v záhrade limitované zákazmi. Preto sa skutočne snažte vytvoriť záhradu postavenú na prírodných a ekologických prístupoch k hnojeniu a ochrane rastlín, aby deti mohli v záhrade ochutnávať plody priamo z rastlín. Je to iný zážitok a pocit jesť maliny z pohára a priamo z kríčka skrytého niekde v zákutí záhrady.
Záhrada, ktorej užívateľmi sú aj deti, by mala byť predovšetkým jedlá. Je veľmi dôležité poznať jedovaté druhy, deti na ne upozorniť, umiestniť ich tak, aby sa k nim deti ľahko nedostali, prípadne takéto druhy zo záhrady vylúčiť. Medzi známe a často používané druhy patria: vtáčí zob, brečtan, štedrec ovisnutý, tis, ricín, ruta, náprstník, konvalinka, cezmína ostrolistá a mnohé ďalšie stálozelené dreviny, borievka netatova, sumach pálkový, zimolezy (okrem jedlého zimelezu kamčatského), durman, rôzne druhy z čeľade ľuľkovitých.
Na druhej strane by v záhrade malo byť čo najviac ovocných druhov. Mnohé sa dajú aj zakomponovať do architektúry záhrady bez toho, aby ste museli vytvárať nejaké úžitkové časti záhrady. Vzťah detí k prírode sa netvorí pri sledovaní prírodopisných filmov, ale priamym kontaktom s ňou. Deti zbožňujú sadiť semiačka a sledovať, ako sa malá rastlinka prebíja cez zeminu, rastie, kvitne a prinesie plod, ktorý sa dá zjesť. Ak nemáte vzťah k pestovaniu zeleniny, neuberajte túto skúsenosť deťom a vyhraďte im na záhradke malý kus pôdy, kde sa môžu realizovať. Postačí menší vyvýšený záhon, do ktorého posadia semiačka a pár jednoduchých kvetov. Vhodné sú najmä tie, ktoré majú veľké semená pre ľahšiu manipuláciu: hrach, fazuľa, tekvica, slnečnica. Deti zvládnu aj menej náchylné priesady. Záhon si môžu obohatiť o kvietky: nechtík, margarétky, zvončeky, echinaceu, rudbekie, stračonôžku. Voľte skôr kvetiny, s ktorými sa deti môžu stretnúť aj vo voľnej prírode. Vhodné sú rôzne liečivé bylinky ako harmanček, repík, pľúcnik, fialky, sedmikrásky. Určite nevynechajte krásne voňajúce druhy: mätu, medovku, tymián, oregano či kocúrnik. A predovšetkým jahody.
Je výborné, ak deti majú aj svoje vlastné záhradnícke náradie – malý fúrik, hrabličky, motyčku. Deti veľmi radi kopírujú to, čo práve robia dospelí. Najlepšia hra je hra na dospelých. Buďte deťom príkladom a zapojte ich do záhradných prác. Okrem toho, že získajú pracovné návyky a vzťah k prírode, pridanou hodnotou je váš čas strávený s nimi, čo je na nezaplatenie.
Nielen rastliny ale aj zvieratá patria do záhrady. Okrem domácich miláčikov(psov a mačiek), môžu vďaka vašej pomoci deti v záhrade obdivovať rôzne druhy hmyzu. Obzvlášť motýle sa dajú prilákať na voňavé bylinky a kvetiny. Umiestneným kŕmidiel a búdok môžete prilákať do záhrady vtáky a užívať si s deťmi radosť zo záhrady aj v zimnom období pri kŕmení. Ak máte v záhrade jazierko, oživte ho rybičkami. Obavy ohľadne detí a jazierok nie sú až tak opodstatnené. Prírodné jazierka sú bezpečnejšie ako bazény vďaka terasovaniu. Ak dieťa spadne do vody, dokáže sa z jazierka po stupňoch vyšplhať. Ak máte aj napriek tomu obavy, vytvorte v jazierku ochrannú mrežu pod hladinou alebo umožnite prístup k jazierku len z jednej strany, ktorá bude dostatočne plytká s protišmykovou plochou (napríklad vysypaná štrkom).
Aj v malej záhradke sa dajú vytvoriť zákutia, kam sa deti môžu schovať. Niekedy postačuje pár kríkov, vyššie trvalky alebo vytvorená živá štruktúra v podobe živej stavby z vŕby, treláž či deliaca stena popnutá rastlinami alebo len hustý previsnutý ker.
Jedlá prírodná záhrada plná vôní, farieb so zákutiami a možnosťami dotknúť sa vody, zbierať kamene či trhať kvietky do vázy je bezpečným spôsobom ako deťom umožniť vychutnať si prírodu aj centre zástavby, v bezpečnom a láskyplnom prostredí.