Články

Permakultúra v meste

Pod pojmom permakultúry si väčšina ľudí predstaví rozsiahle vidiecke usadlosti, ktorých snahou je dosiahnuť čo najvýraznejšiu sebestačnosť a tzv. „odtrhnutie od systému“. Toto je ale veľmi skreslený obraz o tom, akým spôsobom permakultúra a jej dizajn pomáhajú vytvárať priestor pre život ľudí spätý s okolím.

Pod pojmom permakultúry si väčšina ľudí predstaví rozsiahle vidiecke usadlosti, ktorých snahou je dosiahnuť čo najvýraznejšiu sebestačnosť a tzv. „odtrhnutie od systému“. Toto je ale veľmi skreslený obraz o tom, akým spôsobom permakultúra a jej dizajn pomáhajú vytvárať priestor pre život ľudí spätý s okolím.
Aj keď vidiecka krajina a jej využívanie potrebuje v dnešnej dobe pomocnú ruku krajinných plánovačov a o to viacej permakultúrnych dizajnérov, problémy ľudstva, ktoré sú deklarované už niekoľko desaťročí, sa oveľa vypuklejšie prejavujú v živote miest. Preto je prínos permakultúrnych prístupov práve tak dôležitý pre udržanie a rozvoja mestského života ako pre trvaloudržateľnej vidieckej krajiny.

Mnohí sú radi, že žijú v meste a iní túžia po odchode z mesta na vidiek, kde si búdú žiť „slobodne“ od všetkého, čo ich v meste zväzuje: drahé pozemky na bývanie, tlačenice v zápchach, málo zelene, záhradka na vlastné potraviny akurát tak na parapete okna, pocit stiesnenosti, zúrivý šéf na pracovisku nadnárodnej spoločnosti, stovky ľudí, ktorí vás míňajú bez povšimnutia ženúci sa za získaním peňazí a následne ich míňaním v bezbrehých vodách konzumu, neupravené okolie, psie výkaly na detskom ihrisku prípadne žiadne ihrisko v okolí alebo dokonca absolútny strach dieťa čo i len pustiť von cez dvere …

Niektorým sa podarí z mesta odísť na dedinu. Často je to však len snaha uniknúť sám pred sebou a po čase sa títo ľudia vracajú späť do miest. Vidiek a „tvrdý“ život na ňom nie je pre každého, na druhej strane mesto ponúka toľko skvelých výhod, ktoré človeku skutočne uľahčujú život: dostupnosť práce a tým finančných prostriedkov, možnosť vybrať si vzdelávacie inštitúcie pre seba a hlavne pre deti, zájsť si za kultúrou, športom. Mnohokrát ľahšia dostupnosť a cenová výhodnosť ekologických či fairtrade produktov, potravín a iných základných komodít, energeticky výhodné bývanie v bytoch, kde človek síce stráca určitú mieru slobody, ale súčasne sa zbavuje aj zodpovednosti za starostlivosť o bývanie (opravy, kúrenie, údržba dokonca aj v exteriéri a pod.), dostupnosť úradov, lekárov a ďalšieho nepreberného množstva služieb. Jednou z najväčších výhod mesta je množstvo a hustota ľudí a teda potenciálnych kamarátov pre bohatý spoločenský život. Sociálne potreby stretávania sa, komunikácie a zdieľania svojho života v dnešnej dobe patria medzi najzásadnejšie potreby ľudí. Vďaka tomu, že v našim podmienkach máme celkom dobre naplnené tie najzákladnejšie potreby a núdza nás, najmä v mestách, až tak netlačí ku dnu, prejavujú sa v nás „duchovnješie“ potreby po zdravom sociálnom kontakte. Tu majú mestá veľký potenciál.

Pri tvorbe akýchkoľvek dizajnov už roky sledujem, že narážam na riešenia problémov, kde človek zrazu vidí, že sú „permakultúrne“. Je to akoby ste začali vidieť nie povrch vecí, ale ich bunkovú štruktúru, akoby ste sa ocitli vo vnútri matrixu. Sú to práve tie riešenia, kde ak ste „klepli klinec po hlavičke“, tak sa vám pred očami začína tvoriť neuveriteľná skladačka. Postupne všetko do seba zapadá a to malé nevinné riešenie niektorého z nepreberného množstva problémov spojených so životom v meste, ktoré vo svojom živote cítime, ponúka odpovede na mnohé z nich. Tieto riešenia sú tzv. WIN-WIN-WIN. Sú to riešenia, ktoré napĺňajú permakultúrnu etiku vo všetkých jej formách: v starostlivosti o Zem, ľudí a spravodlivých podieloch a znižovaní spotreby.

Ak chcem pestovať svoje vlastné čerstvé potraviny, no nemám dosť financií ani len na prenájom pozemku ani dosť miesta na parapete okna, je pre mňa riešením komunitná záhrada. Zveľadia sa tým zanedbané a nevyužívané plochy v mestách, kde za malý obnos (prípadne i zadarmo) dostanem k dispozícii záhony na pestovanie medzi ľuďmi, ktorí sa tiež snažia o ekologické pestovanie a súčasne tým získavam susedov, ktorí sa mi o záhon postarajú, keď odídem na dovolenku. Častokrát tieto vzťahy prerastajú do zdieľania úrody a iných potrieb a produktov, spoločenských aktivít až po vybudovanie komunity ľudí nahrádzajúcich chýbajúce rodinné vzťahy.
Ak sa aktívne zaujímam o rozvoj svojho dieťaťa v škole, môžem len kriticky vyčítať prístup učiteľa k žiakovi, alebo môžem aktívne pristúpiť k dianiu v škôlke či v škole a zapojiť sa do jej aktivít, kde opäť získavam spoločenstvo ľudí s podobnou etikou a zámermi. Najľahším spôsobom, kde učitelia veľmi radi prijímajú pomocnú ruku je opäť vybudovanie záhrady, tentokrát pre pestovanie, vzdelávanie a hry detí v škole. Popri aktivitách smerujúcich k vybudovaniu záhradky a jej udržaniu sa dejú spoločenské aktivity ako rôzne burzy nepotrebných vecí, workshopy varenia či tvorivé dielne. Mnohé kamarátstva pretrvajú aj dobu, kedy deti opustia školské zariadenie a spoločenské aktivity sa stanú prirodzenou súčasťou diania školy, kde sa ľudia môžu stretnúť, spoznávať a spoločne tvoriť.
Ak ma zaujímajú permakultúrne témy a nie som si istý, či na mojom pracovisku vôbec existuje jedinec, čo by zmýšľal podobne a pripadám si ako Robinson na pustom ostrove, môžem ponúknuť v rámci Dní zdravia či dní Dobrovoľních aktivít prednášku alebo workshop skúseného „permakultúrnika“ na to, aby som podnietil mojich spolupracovníkov k diskusii , ba až k aktivite spojenej s „ekologizáciou“ pracovného prostredia: spoločná doprava autom do práce/z práce, ponuka kvalitnejšieho zdravého menu v jedálni, znižovanie tvorby odpadov na pracovisku v podobe recyklácie papiera alebo vody v džbáne namiesto pollitrovej PET fľaše počas mítingu až po žiadosť o vytvorenie priestoru pre stretávanie sa a pestovanie vlastnej zeleniny v priestoroch pracoviska. Pri osvietenom šéfovi sa tak dostanete až na víkendový teambuildingový pobyt na úvodný kurz permakultúry.
Akokoľvek človek odmieta konzum, mesto je tak lákavé a príjem financií tak dobrý, že sa na prvý pohľad banálny princíp 3. piliera PK etiky o limitoch spotreby zdá nezrealizovateľný. Peniaze sú len zhmotnená forma energie (chvíľu potenciálnej kým ich máme a ak sa nám rozkotúľajú tak i kinetickej :-D). Na ich získavaní a míňaní nie je nič zlé, pokiaľ tvoria kolobeh. Podporou lokálnej meny alebo kupovaním od miestnych farmárov, miestnych obchodníkov a ľudí, ponúkajúcich služby v okolí, pomáham uzatvárať kolobeh financií pre svoj región, opäť tým bližšie spoznávam ľudí vo svojom okolí. Budujem si dôveryhodné vzťahy, pretože človek, ktorému jeho produkt môžete zreklamovať z očí do očí, si dá určite väčší pozor na to, čo vám ponúka.
Táto téma má však ešte vyšší stupeň uvažovania súvisiaci s dožadovaním sa zliav za služby a produkty a oceňovaním ľudskej práce. Veľakrát mi moji priatelia na rôznych akciách ponúkali svoje tovary so zľavou alebo dokonca mi ich len tak darovali. Čoraz častejšie si však uvedomujem, že práve moji priatelia sú tí, od ktorých zľavy nechcem. Chcem zaplatiť práve IM, pretože sú moji priatelia a ja chcem, aby sa mali dobre. Peniaze sú totižto jedna z najbežnejších príčin rozvratov medziľudských vzťahov a nie je to pre peniaze ako také, ale pre spôsob, ako o nich uvažujeme (zatajovanie, dožadovanie sa zliav, neváženie si práce iných, neocenenie práce seba ani iných a pod.) Korektné vzťahy na tejto úrovni práce s energiou nám umožnia rozvoj komunity pred jej deštrukciou. Tento bod opäť prispieva k budovanie silného a stabilného spoločenstva, kde sa máte o koho oprieť v núdzi a s kým sa podeliť o svoje pocity a život.
Najväčším úskalím tvorby dizajnu (a to už je úplne jedno či permakultúrneho alebo akéhokoľvek iného typu plánovania) je KOMUNIKÁCIA. V meste je táto základná ľudská činnosť okresaná na nakupovanie online, platenie kartou, zasielaníe pracovných emailov a komunikovanie cez porty či sociálne siete. Keďže sa pri bežnom stretávaní ľudia vlastne nepoznajú, tak už sa nemajú potrebu zdraviť, opýtať sa ako sa majú a počkať si aj na odpoveď. Deti sa už nevedia vyjadrovať, keďže testy v rámci objektivity učiteľov sú radšej písomné formou a/b/c/d/. Zabúdame hovoriť, nevieme ako hovoriť a nevieme ako počúvať. Jedna z prvých lekcií mojich kurzov je o aktívnom rozprávaní a aktívnom počúvaní (tak dôležitých pre správnu prácu dizajnéra s ľuďmi). Verte mi, že mnohí pohoria hneď na tejto prvotnej a úplne základnej veci, ktorú sa učíme od útleho detstva. Síce ovládame rôzne jazyky a vzletné cudzie slová, neovládame však prácu so slovom v empatickom uvažovaní o jeho dopade na počúvajúceho. Mestský život ponúka krásnu diverzitu rás, národností, zamestaní, sociálnych statusov a v nich je správna komunikácia základom úspechu permakultúrneho života. Mne sa veľmi osvedčil nástroj komunitného plánovania, kde skúsený coach dokáže rozpliesť zmotaninu vlastností ľudí a vytvoriť z nej fungujúcu sieť, na ktorej spočinie úspech budúcej komunitnej záhrady, budúcej školskej záhrady alebo spoločenstva vlastníkov bytov v „činžáku“. Žiaľ, ešte je len málo permakultúrnych dizajnérov, architektov či manažérov, ktorý tento nástroj ovládajú.

Akokoľvek smerujem svoje spisovateľské a dizajnérske myšlienky do práce s krajinou alebo ľuďmi na úrovni permakultúry, vždy v rámci WIN-WIN-WIN riešení dôjdem do bodu, kedy združovanie, spolupráca, zdieľanie a spoločná aktívna konštruktívna komunikácia je absolútnym základom prežitia človeka v meste. To všetko je súčasťou 3. piliera základnej permakultúrnej etiky. Akokoľvek sa teda v meste snažím o získanie zdravých potravín pre svoju rodinu, akokoľvek sa snažím obmedziť negatívny dopad môjho života na prostredie, bez budovania sociálnych vzťahov je môj permakultúrny život len prázdna orechová škrupinka. V zdravom tele totižto potrebuje sídliť zdravý duch, ktorý žije z dobrého pocitu s komunikácie s ľuďmi na verbálnej ale i neverbálenj úrovni.
  Ďalej odporúčame:

Permakulture SK ( www.permakultura.sk)
Festival Permakultúra v meste  http://festival.permakultura.sk
P
ermatak  http://permakultura.sk/permatak-alebo-permakulturny-utok/
Srdečne Vás pozývame.

Uložiť

Prečítajte si ďalšie články